Chorvátsko sa rozprestiera od východných Álp na severozápade po Panónsku nížinu na východe. Uprostred krajiny sa rozprestiera Dinárske pohorie s najvyšším vrcholom Chorvátska Dinara 1831 metrov. Juh krajiny obmýva Jadranskéhé more.
Svojou rozlohou patrí Chorvátsko medzi stredne veľké európske krajiny, ako sú Dánsko, Írsko alebo Švajčiarsko. Hraničí so Slovinskom, Maďarskom, Srbskom, Bosnou a Hercegovinou, Čiernou Horou, pri morskej hranici s Talianskom, Slovinskom a Čiernou Horou.
Celková rozloha krajiny je 56538 km². Pozornosť návštevníkov je pochopiteľne upriamená na pobrežie, ktorého línia sa pozdĺž severovýchodného Jadranu tiahne v dĺžke 5790 km a ktorého súčasťou je takmer 1200 ostrovov a ostrovčekov. Pobrežie je veľmi členité, prevládajú kamienkové a skalnaté pláže. Na severe a východe krajiny sa rozkladajú nížiny medzi riekami Drávou a Sávou a medzi Sávou a Kupou. Tieto sú rozčlenené drobnejšími pohoriami (Papuk, Psunj), pripájajú sa k Veľkej uhorskej nížine. V západnej a južnej časti Chorvátska v severozápadno-juhovýchodnom smere tiahnu skrasovatelé hrebene Dinárov. Časťami tohto pohoria sú aj ostrovy, ktoré lemujú pobrežie (Krk, Cres, Pag, Rab, Brač, Hvar a iné). Najväčším ostrovom je ostrov Krk ležiaci v Kvarnerskom zálive, najväčším polostrovom je Istrijský polostrov na severozápade krajiny.
Základné informácie
Oficiálny názov: Chorvátska republika (Republika Hrvatska)
Štátne zriadenie: republika
Rozloha: 56 594 km²
Počet obyvateľov: 4 480 043 (2012)
Hustota zaľudnenia: 79 obyv./km²
Hlavné mesto: Zagreb / Záhreb 727 000 obyvateľov, s aglomeráciami 950 000 obyvateľov
Iné významnejšie sídla: Split 189 000 obyv., Rijeka 168 000 obyv., Osijek 105 000 obyv.
Najvýznamnejšie rieky: Dunaj, Dráva, Sáva, Kupa, Una, Neretva
Úradný jazyk: chorvátčina
Mena: kuna (1 kuna = 100 lipa)
Štátny sviatok: 30. máj (Deň samostatnosti)
Rasové a národnostné zloženie: Chorváti (82 %), Srbi (10 %), Bosnianski Srbi (1 %), Maďari (1 %), iné (6 %)
Náboženstvo: rímsko-katolícke (80 %), protestantské (9%), pravoslávne (10 %), islamské (1 %)
Urbanizácia: 56 %
Priemerná dĺžka života: muži 67 rokov, ženy 74 rokov
Dojčenská úmrtnosť: 11 ‰
Analfabeti: menej ako 3 %
Nezamestnanosť: 16,5 %
Podiel na tvorbe HDP: poľnohospodárstvo 12%, priemysel 25%, služby 63%
HDP: 4060 USD/obyv.
Štátne zriadenie a štátne symboly Chorvátska
Chorvátska republika je moderný demokratický štát s ústavou z roku 1990. Dňa 25. júna roku 1991 bola vyhlásená samotná Chorvátska republika a táto skutočnosť vyvolala občiansku vojnu až do roku 1995, kedy napokon Chorvátsko Srbov porazilo. Krajiny sveta uznali Chorvátsku republiku až rok po jej vyhlásení, teda v roku 1992. Občianska vojna znamenala významnú ranu pre cestovný ruch na Balkáne, no Chorvástko sa stalo druhou najvyspelejšou krajinou bývalej Juhoslávie.
Súčasným prezidentom je Ivo Josipović, predsedom vlády je Zoran Milanović. Štátnu vlajku tvoria tri vodorovné pruhy - červený, biely a modrý, uprostred vlajky je umiestnený historický chorvátsky znak, ktorý má 25 striedajúcich sa červených a bielych polí, s tým, že prvý vľavo hore je červený. Tento znak bol prvýkrát predstavený Habsburgovcami v rokoch 1508 - 1512.
Národnou hymnou je pieseň Lijepa naša domovinu (Krásna naša vlasť). Text zložil básnik Antun Mihanovič a báseň bola prvýkrát uverejnená v roku 1835 v časopise Danica pod názvom Hrvatska domovina. V roku 1846 zložil Josip Runjanin hudbu. Pieseň bola prvýkrát hraná v roku 1891 ako neoficiálny hymna. Túto funkciu plnila pieseň až do 29.2. 1972, kedy ju prvýkrát dodatok k chorvátskej ústave stanovil ako oficiálnu národnú hymnu.
História a dejiny Chorvátska
Chorvátsko je krajinou s tisícročnou históriou a kultúrou. Rozprestiera sa na juhu Panónskej nížiny a pozdĺž východného pobrežia Jadranského mora. Leží na rozhraní Strednej Európy a Balkánskeho polostrova.
Na území súčasného Chorvátska sa od nepamäti stretávala kultúra stredoeurópska a stredomorská. Do r. 1918 bolo Chorvástko súčasťou Rakúsko - Uhorska, neskôr patrilo do Kráľovstva Srbov, Chorvátov a Slovincov, od r. 1929 do Juhoslávie a od roku 1945 patrilo pod Socialistickú federatívnu republiku Juhoslávia. Súčasná Chorvátska republika bola založená v r. 1990 a medzinárodne uznaná začiatkom r. 1992.
Chorvátsky jazyk
Oficiálnym jazykom je chorvátčina, ktorá patrí medzi juhoslovanské jazyky. V podstate ide o iný názov v Chorvátsku používané čiernohorčina, ktorá bola úradným jazykom v Juhoslávii od roku 1992. Podobne ako v iných krajinách aj chorvátčina má niekoľo regionálnych nárečí. Chorvátčina je uradným jazykom aj v regióne Bugrenland v Rakúsku aj v Bosne a Hercegovine. Dovedna týmto jazykom hovorí 6,2 milióna ľudí.
Obyvateľstvo v Chorvátsku
V Chorvátsku žije na rozlohe 565íčkm² približne 4,5 miliónov obyvateľov, z toho Chorvátov je takmer 78% populácie. To z Chorvátska robí 139. najľudnatejšiu krajinu sveta. Veľký počet Chorvátov žije mimo svoju krajinu, dôvodom je veľká migrácia už od 19. storočia.
Hustota obyvateľstva sa udáva 79 obyvateľov / km², ale je isté, že medzi jednotlivými krajmi sú veľké rozdiely. Viac ako polovica populácie žije v mestách. Čo sa týka náboženstva, tak Chorváti sú prevažne rímsko - katolíckeho vyznania 980%), sú tu potom aj náboženské menšiny, ktoré vyznávajú islam a pravoslávia.
Chorvátsky priemysel
Spomedzi nerastného bohatstva v Chorvástku dominuje na Istrii bauxit, vďaka čomu tu vznikli početné hlinikárne. Chorvátsky priemysel je typický odvetviami s veľkými nárokmi na množstvo pracovných síl (elektronika, spracovanie kovov), ale najmä na pobreží a v prístavoch zohráva v hospodárskom živote krajiny významnú úlohu spracovanie ropy a výstavba lodí.
Na pobreží, kde panuje mediteránne podnebie zohráva veľkú rolu poľnohospodárstvo. Miestni pestujú olivy, hrozno, figy, mandle a citrusové ovocie. V Slavónii (územie medzi riekami Dráva a Sáva) prevláda kontinentálne podnebie a pestuje sa tu pšenica, cukrová repa, kukurica, slnečnica a krmoviny. Je tu aj významný chov najmä hovädzieho dobytka, ošípaných a hydiny.
Chorvátsko je však známe predovšetkým svojimi plážami, prekrásnymi historickými mestečkami, národnými parkami a priezračným morom, vďaka čomu má značne rozvinutý cestovný ruch. Vojna sprevádzajúca rozdelenie Juhoslávie spôsobila nedozierne škody na krajine ako takej a na istý čas utlmila aj rozvoj cestovného ruchu. Najväčšiu jazvu však zanechala v dušiach obyvateľov.