Európa

Európa, alebo ako sa jej tiež vraví "starý kontinent" sa rozprestiera na severnej pologuli a je po Austrálii druhým najmenším svetadielom na svete s rozlohou 10,5 mil. km². Čo sa však týka hustoty zaľudnenia je druhým na svete a v členitosti pobrežnej čiary jej patrí svetové prvenstvo. Európsky svetadiel delíme z hľadiska geografických regiónov na Západnú Európu, Strednú Európu, Východnú Európu, Severnú Európu a Južnú Európu. Nachádza sa tu dovedna 46 štátov a 7 závislých území a svoj domov tu má približne 739 mil. ľudí. Zaujímavosťou je, že až 1/3 pobrežnej čiary Európy tvorí Nórsko vďaka fjordom.

Zoznam štátov v Európe

Základné údaje

Rozloha: 10 498 000 km²
Počet obyvateľov: 739 165 030
Počet štátov: 46 + 7 závislých území
Najvyšší bod: Mont Blanc (4 810 m)
Najnižší bod: Kaspická preliačina, Rusko (28 m pod hladinou mora)
Najväčšie jazero: Ladožské jazero, Rusko (18 390 km²)

Európa - starý kontinent

Svetadiel Európa je západnou časťou Eurázijského kontinentu. Vďaka svojej rozlohe 10,5 mil. km² je druhým najmenším svetadielom na svete. Zo všetkých svetadielov má však najčlenitejšiu pobrežnú čiaru.

Európa je ohraničená prevažne moriami a oceánmi.  Na západe ju obmýva Atlantický oceán, na severe Severný  ľadový oceán a na juhu more Stredozemné, vďaka ktorému do Európy neprenikajú suché teplé vzduchové hmoty zo Sahary. Východná hranica je prevažne suchozemská. Tvorí ju pohorie Ural, mesto Orsk, rieka Emba, severné pobrežie Kaspického mora, rieka Kuma, rieka Manyč, Azovské more, Kerčský prieliv, Čierne more, úžina Bospor, Marmarské more, úžina Dardanely a  Egejské more, ktoré dovedna vytvárajú prirodzenú hranicu medzi Európu a Áziou.

Povrch európskeho svetadielu je v dôsledku zložitého a rôznorodého geologického vývoja veľmi pestrý. Je zväčša tvorený nížinami. Na východe sa nachádza rozsiahla Východoeurópska nížina, z Nemecka do Poľska zasahuje Stredoeurópska nížina a centrálnu časť Francúzska vypĺňa Francúzska nížina. Nížiny menších rozlôh nájdeme najmä v povodí riek - napríklad pozdĺž rieky Dunaj sa rozprestiera Veľká uhorská nížina (resp. Valašská nížina), popri rieke Pád sa zasa rozprestiera Pádska nížina a podobne.

Významnou súčasťou povrchu Európy sú pohoria. Najvyšší vrch Európy, Mont Blanc 4 810 m nad morom, leží v pohorí Alpy, konkrétne v Savojských Alpách, na taliansko-francúzskej hranici. K ďalším významným európskym pohoriam zaraďujeme aj Švandinávske vrchy, ruský Ural, Pyreneje na hranici Francúzska a Španielska, Balkán, Pindos, Kaukaz a Karpaty, ktoré sa prechádzajú územím Srbska, Maďarska, Rumunska, Ukrajiny, Poľska, Slovenska, Českej republiky a Rakúska. Na juhu svetadielu sa týčia Apeniny, Dináre a Stará planina (Balkán).

Európu okrem pevniny tvorí aj množstvo polostrovov, ostrovov a súostroví. Spomedzi polostrovov radíme medzi najvýznamnejšie Pyrenejský, Apeninský, Balkánsky, Peloponéz, Škandinávsky, Jutský, polostrov Kola a iné. Ostrovná Európa je veľmi bohatá a nachádza sa tu aj niekoľko ostrovných štátov, napríklad Írsko, Veľká Británia a Island. Španielske súostrovie Baleáry  (Malorka, Ibiza, Menorka, Formentera, Cabrera) sú spolu s gréckymi ostrovmi (Kréta, Rhodos, Korfu, grécko-turecký Cyprus a pod.) a talianskymi ostrovmi  (Sardínia, Sicília, Elba, Ischia a pod.) vyhľadávanými turistickými destináciami. Na severe sa nachádzajú ostrovy Kolgujev a ostrov Nová Zem. Ostrov Sicília je autonómnym regiónom Talianska a so svojou rozlohou 25 700 km² najväčším ostrovom Stredozemného mora.

Najvýchodnejší ostrovný bod: Ural (Rusko)                                         
Najsevernejší ostrovný bod: Zem Františka Jozefa (Rusko)             
Najzápadnejší ostrovný bod: Fajã Grande (Azory)                            
Najjužnejší ostrovný bod: ostrov Gavdos (Grécko)                       

Najvýchodnejší pevninský bod: Mys Zhelaniya (Rusko)
Najsevernejší pevninský bod: Mys Nordkinn (Nórsko)
Najzápadnejší pevninský bod: Mys Roca (Portugalsko)
Najjužnejší pevninský bod: Punta de Tarifa (Španielsko)

Riečna sieť je v Európe bohatá a dobre vyvinutá vďaka dostatočnému množstvu zrážok. Najdlhšou riekou je Volga (3 531 km) ústiaca do bezodtokového Kaspického mora. Druhou najdlhšou riekou Európy a súčasne najvodnatejšou riekou je Dunaj (2 850 km), ktorý ústi do Čierneho mora. Ďalšími významnými riekami Európy sú : Ural, Emba, Pečora, Dneper, Severná Dvina, Dnester, Don, Visla, Labe, Odra, Seina, Loira, Rýn, Rhôna, Pád a iné. Spomedzi jazier svojou rozlohou vyniká Ladožské jazero, ktoré je najväčším v Európe.

Podnebie Európy ovplyvňuje viacero faktorov: poloha v miernom podnebnom pásme, susedstvo s Atlantickým oceánom v západnej časti, vzdialenosť od neho, teplný morskký Golfský prúd, prevládajúce západné vetry, rozloženie horských pasiem a ich smer voči prevládajúcim vetrom, kontinentálne územie Ázie na východe i nadmorská výška. V závislosti od geografickej šírky možno v Európe vyčleniť tri klimatické pásma:

  • studené podnebné pásmo
  • mierne podnebné pásmo
  • subtropické podnebné pásmo

Počasie je v Európe veľmi premenlivé. Striedajú sa tu štyri ročné obdobia, zmeny prinášajú i časté striedania vzduchových hmôt ovplyvnené horizontálnym a meridionálnym (smerujúcim od severu na juh, poludníkovým) prúdením vzduchu, polohou polárneho frontu a i.
Riečna sieť

Obyvateľstvo Európy tvoria mnohé národy, pričom najpočetnejšie zastúpenie majú Rusi, Nemci, Taliani, Angličania a Francúzi. Čo sa týka jazykovej príslušnosti, obyvateľov Európy môžeme rozdeliť do troch jazykových skupín: Slovania (najpočetnejšia skupina – napr. Slováci, Česi, Rusi, Poliaci, Chorváti), Germáni (Nemci, Rakúšania, Holanďania a pod.), Románi (Taliani, Francúzi, Španieli a pod). Osobitnou skupinou je napríklad ugrofínska jazyková skupina.

Najrozšírenejším náboženstvom v Európe je kresťanstvo, ktoré zahŕňa rímskych katolíkov (Taliani, Poliaci, Španieli a pod.), pravoslávnych (Srbi, Rusi, Bulhari a pod.) a protestantov (Nemci, Holanďania a obyvatelia severnej Európy). Ďalšími európskymi náboženstvami sú islam (Bosna, Albánsko) a judaizmus. Početnú skupinu tvoria obyvatelia bez vyznania.

 

Booking.com

Facebook

 

TOPlist TOPlist