Dovolenka vo Švajčiarsku ponúka množstvo možností na aktívny relax. Jednou z tých najlepších je prechod turistickej trasy Eiger Trail, vedúca popod severnú stenu Eigeru. Severná stena Eigeru (tzv. Eiger - Nordwand) je pojmom, ktorý je známy najmä horolezcom, no z dôvodu celkom adrenalínovej a miestami dosť tragickej histórie jej prvého prelezenia, sa dostala i do povedomia širšej verejnosti. Samotný Eiger (3 970 m n. m.) je hora v Bernských Alpách nad obcou Grindelwald.
Spätný pohľad na severnú stenu Eigeru, pod ktorým prebieha trasa Eiger Trail.
V súčasnosti existujú možnosti ako sa dostať do tesného kontaktu s touto legendárnou stenou i pre bežných turistov. Buď môžete do severnej steny „vstúpiť“ zubačkou, ktorá premáva vnútrom Eigeru prostredníctvom tunela, alebo využiť ďaleko lacnejšiu a zaujímavejšiu možnosť, prejsť sa k stene až takmer „na dotyk“ po horskom chodníku s názvom Eiger Trail.
Túto možnosť sa nám podarilo zrealizovať počas letnej dovolenky vo Švajčiarku. Prechod Eiger Trailu bol krásnym zážitkom a tak by sme Vám o tejto trase radi priniesli praktické informácie v nasledovnom článku. Trasa by mohla zaujať všetkých vysokohorských turistov, horských tulákov, lezcov, trailrunnerov, skrátka priateľov outdooru, pohybu v prírode, ale zvládnu ju i bežní turisti s patričnou kondíciou.
Ako sa dosať k Eiger Trailu a kde sa ubytovať
Ideálnym východiskom pre túru po Eiger Traili je švajčiarske turistické centrum v podobe dedinky Grindelwald. Nám sa ju podarilo navštíviť počas dlhého roadtripu okolo celých Álp. Tým, že nás tento kopec špeciálne zaujímal, rozhodli sme sa spraviť si tu zastávku, pričom sme sa ubytovali v príjemnom kempe – Camping Eigernordwand, priamo pod severnou stenou Eigeru. Mali sme z neho dokonalý celodenný výhľad do tejto populárnej lezeckej destinácie.
Grindelwald sám osebe sme poznali z množstva kníh a tak sme chvíľku strávili i jeho prieskumom. V lete, počas júla by sme tu čakali turistický nátresk, no napočudovanie opak bol pravdou. Pravdou však boli vysoké ceny, dokonca i v bežných potravinách. Inak šlo o celkom bežnú horskú dedinku, ktorá sa odlišovala najmä krásnou klasickou architektúrou a neopakovateľnou horskou kulisou.
Možnosti ubytovania v Grindelwalde - chata v kempe - Camping Eigernordwand.
Ubytovanie je v Grindelwalde možné i v tradičných švajčiarskych drevených domčekoch, to sme však neriešili. Pobyt v stane pod severnou stenou Eigeru, do ktorej sme sa mohli stále pozerať bol dostatočnou náhradou, pričom sme sa mohli ešte lepšie vžiť do pocitov prvých horolezcov, ktorí túto stenu zvykli hodiny pozorovať.
Približne v najnižšie položenej časti Grindelwaldu sa nachádzajú stanice lanovky a zubačky. Od parkoviska pri stanici zubačky resp. pri horskej riečke Schwarze Lütschine začína tzv. Via Alpina – turistický chodník, ktorý vás cez lokality Brandegg a Alpiglen privedie až na začiatok trasy Eiger Trail. Pripravte sa však na poriadny stupák, ktorý najskôr vedie po asfaltových chodníkoch.
Okolie Grindelwaldu je totiž charakteristické strmými svahmi, ktoré sa zmiernia až keď sa dostanete na pasienky vyššie nad dedinou. Chodník Eiger Trail sa oddeľuje na rázcestí priamo pri horskej chate v lokalite Alpiglen. Smeruje priamo pod severnú stenu Eigeru. Presnejšie k jej západnému okraju.
Okrem toho sa na chodník Eiger Trail dostane i pohodlnejšie. Z údolnej stanice zubačky v Grindelwalde sa môžete vyviezť až na Kleine Scheidegg a odtiaľ na stanicu Eigergletscher. Prípadne môžete využiť kabínkovú lanovku Eiger Express, ktorá premáva z lanovkového terminálu neďaleko stanice zubačky v Grindelwalde, ktorá vás vyvezie priamo na stanicu Eigergletscher. Terminál nás zaujal tým, že celkovo pripomínal skôr letisko, ako stanicu lanovky. V tomto smere sú Švajčiari skutoční megalomani. Z tejto stanice viete priamo nastúpiť na peší prechod trasy Eiger Trail. Hlavná výhoda spočíva v tom, že po nej budete na rozdiel od prvej možnosti klesať, takže to bude ľahšia túra.
Takisto by ste sa mohli vyviezť zubačkou na Alpiglen a začať túru odtiaľ smerom na stanicu Eigergletscher, čo je však prevažne stúpajúci variant. Ušetríte si však aspoň prvotné strmé stúpanie z Grindelwaldu.
Nevýhodou týchto variantov je hlavne vysoká cena za lanovky i zubačky, ktorá je o niečo lepšia, ak si kúpite nejaký druh sezónneho pasu, ktorý by sme v našom prípade nevyužili. Ušetriť sa dá i včasnou kúpou lístkov cez internet.
Trasa nášho variantu prechodu Eiger Trailu
Svoje čaro, ale aj poriadne miery má prechod komplet Eiger Trailu po vlastných. Volili sme formu okruhu, pričom z Grindelwaldu sme vystúpali trailom nahor až na na stanicu Eigergletscher a cez Kleine Scheidegg sme sa vrátili po trase Via Alpina znova do Grindelwaldu.
Trasa Via Alpina totiž prechádza cez Kleine Scheidegg a vedie cez Alpiglen nadol. V zásade je rovnobežná s Eiger Trailom, no prechádza nižšie v údolí. Celý okruh z Grindelwaldu teda môžete realizovať ľubovoľným smerom a prípadne si ho uľahčiť využitím zubačky, či lanovky.
Video
Ubytovanie a atmosféra v kempe Eigernordwand
Kemp - Camping Eigernordwand v zásade predstavuje ohradené trávnaté priestranstvo s chatou a klasickou infraštruktúrou, bežne dostupnou v podobných kempoch. Je to jednoduchý kemp, kde máte k dispozícii všetko potrebné a patril k tým najlepšie udržiavaným, aké sme mali možnosť na našom roadtripe okolo Álp navštíviť.
Na trávnatom priestranstve je možné rozložiť si väčší, či menší stan a zaparkovať pri ňom auto, či rozložiť kempovacie vybavenie, ako stolík, stoličky a podobne. Táborili tu turisti a dovolenkári v karavanoch. Nevýhodou kempu je, že do centra Grindelwaldu to je ztadiaľto napešo dosť namáhavá trasa, nakoľko treba prekonať naozaj výrazné strminy v obci.
Jazdia tu súce aj autobusy, no to sme veľmi nevyužili, prechádzku sme totiž využili na preskúmanie inak veľmi peknej obce plnej mnohých fotopointov. Tie tu s radosťou využívalo množstvo turistov z Ázie, ktorí sem zrejme docestovali priamo z letiska. I v kempe ich totiž charakterizovali klasické kufre a spravidla nehoralské oblečenie. Mimochodom v kempe bolo možné na vyhradenom mieste i grilovať.
V kempe Eigernordwand sa platí hlavne za výhľad, vďaka čomu sa môžete dosýta vynadívať na horolezecký alpský symbol a sen v podobe severnej steny Eigeru. Teda pokiaľ vás vyslovene nezastihne nepriaznivá perióda počasia.
Naša skúsenosť bola, že sa doobeda horná polovica severnej steny Eigeru pravidelne zahalila do mraku, pričom sa odkryla znova až podvečer. Vtedy bolo z kempu možné pozorovať výrazné svetlo chaty Mittellegi Hütte (3355 m n.m.).
Chvíľku nám síce trvalo, kým sme si uvedomili, že to nie je hviezda, ale vysokohorská chata. Inak to tu je vcelku idylka. Okolie kempu je charakteristické sympatickými alpskými lúkami a pasienkami, ktoré sme zažili bez dobytka, hoci múch bolo v Grindelwalde v lete neúrekom.:)
Pohľad na kemping Eigernordwand v Grindelwalde, z ktorého je to na začiatok výstupu pod severnú stenu Eigeru len kúsok.
Pohľad na centrum Grindelwaldu.
Krajina v oblasti Grindelwaldu – v pozadí severná stena Eigeru, pod ktorou vedie Eiger Trail.
Na začiatok Eiger Trail sa môžete dosť zubačkou cez Alpiglen, alebo po vlastných.
Ceny dopravy zo stanice Grindelwald.
Prehľad turistických chodníkov, lanoviek a zubačiek v oblasti Grindelwald - Wengen - Kleine Scheidegg.
Možnosti stravovania v Grindelwalde. Poriadne si priplatíte, no v tomto prípade sa to oplatilo.
Prechod Eiger Trailu
Grindelwald - Alpiglen
Ako bolo spomenuté vyššie, začiatok výstupu z Grindelwaldu, presnejšie bodu Grindelwald Grund (943 m n. m.), po Via Alpina až k Alpiglenu (1614 m n. m.), je naozaj strmým. Ideálny úvod na rozdýchanie vedúci po asfaltových chodníkoch, či po klasickej ceste. A potom už to ide.
Alpiglen vás privíta chatou a švajčiarskou vlajkou na stožiari. Dá sa tu občerstviť. Potom sa sme sa z trasy Via Alpina, ktorá vedie na Kleine Scheidegg, odpojili smerom pod severnú stenu Eigeru, čo bolo sprevádzané s pocitmi skutočného vzrušenie z niečoho, o čom sme doteraz čítali iba z množstvo horolezeckých kníh. Či už z legendárnej knihy ešte legendárnejšieho horolezca Heinricha Harrera (jedného z prvovýstupcov tejto steny, inak tiež jednej z hlavných postáv filmu Sedem rokov v Tibete) – Biely pavúk, alebo z knihy Z Tatier na Eiger od Zdena Zibrína a Radovana Kuchařa, československých prvovýstupcov.
Kým bola totiž severná stena prvýkrát zlezená, padlo jej za obeť množstvo skvelých lezcov tej doby. Často sa to dialo za pohľadov zvedavých novinárov a verejnosti, ktorá prelomové výstupu sledovala z pohodlia hotelov na Kleine Scheideggu.
V atmosfére takýchto myšlienok výstup k severnej stene po Eiger Traili prebiehal takmer bez vnímania fyzickej námahy. Chodník tejto trasy je inak veľmi podobný vysokohorským chodníkom v Nízkych Tatrách. Ak ste zvyknutí na turistiku v našich najvyšších horstvách, určite túto trasu technicky zvládnete. Chodníky sú tu okrem toho dobre značené a udržiavané. Napriek tomu mapa v mobile a nejaká-tá predstava o celej oblasti priamo v hlave určite príde vhod.
Turisti pod severnou stenou Eigeru cestou k Eiger Trail.
Alpiglen - Eigerwasserfall
Prvým významnejším bodom na Eiger Traili pri postupe od Alpiglenu je tzv. Eigerwasserfall – výrazný vodopád priamo pod severnou stenou, kam vedie namáhavejší úsek chodníka. Od tohto bodu trasa už až tak prudko nestúpa. Viac-menej kopíruje základňu tejto masívne steny, v ktorej tieni si znova uvedomíte zápasy, ktoré sa tu odohrali v minulosti. Keby ste o nich nič netušili, stena by vám možno prišla úplne obyčajnou alpskou stenou, hoci skutočne mamutích rozmerov.
Alpiglen - miesto, kde sa začína Eiger Trail. Môžete sa sem i vyviezť zubačkou, čo vám ušetrí dosť času a energie.
Začiatok Eiger Trail v lokalite Alpiglen. Trasa je obojsmerná.
Vodopád na trase Eiger Trail.
Eigerwasserfall - Eigergletscher
Celá trasa Eiger Trail je výbornou možnosťou ako si dopriať skvelé výhľady na oblasť nad Grindelwaldom a popozerať si obrovité skalné zrázy Eigeru na severe z blízka. Len vám musí priať počasie. Postupne, už v celkom pohodlnom teréne sa dostanete až tesne pod miesto, kde najväčší lezci svojej doby nastupovali do severnej steny Eigeru.
Môžete si tu celkom zblízka pozrieť najznámejšie časti steny a pôvodnej výstupovej trasy, ktorej každý úsek má svoje typické meno. Odtiaľ pochádza i názov spomínanej knihy Biely pavúk. Je to totiž pomenovanie snehového poľa vo vrchnej časti steny. V nemčine Weisse Spinne. Hrozivú históriu horolezeckých výstupov pripomína i názov ďalšieho miesta tzv. Bivak smrti.
Eiger Trail je tak cestou, ktorá dokáže pri pohľade na zrázy severnej steny v horaloch vyvolať skutočnú emóciu a pokiaľ k nim patríte, rozhodne sa sem oplatí vypraviť, aj keď si priamo klasickú - Heckmaierovu cestu severnou stenou nepreleziete. Ak sa v stene ocitne hmla, na Eiger Traili budete môcť precítiť pocity lezcov, ktorí sú tu často odkázaní bojovať s prudkou zmenou počasia.
Počas našej túry nám Eiger doprial práve nádherné divadlo slnka a hmly. Našťastie bez toľko spomínaného bombardovania kameňmi. To nám však pripomínalo neskutočné množstvo šotoliny i väčších kusov tmavej zvetranej horniny pod stenou. Suťoviská sú tu naozaj rozsiahle.
Ešte doplníme menšiu zaujímavosť pre tých, ktorí majú radi ferraty. Z miest Eiger Trailu tesne pred finálnym stúpaním k stanici Eigergletscher sa nachádza začiatok prekrásnej ferraty Rotstock Klettersteig. Tú sme však neprešli. Je to zjavne podnik vhodný na samostatný výlet a uvádzame ho skôr ako tip pre skúsených ferratistov.
Na chodníku Eiger Trail sa môžu vyskytnúť i staré snehové polia.
Pohľad z Eiger Trailu do údolia v oblasti Grindelwald pod masívmi Wetterhorn a Schreckhorn vpravo.
Charakter severnej steny Eigeru pri pohľade z Eiger Trailu.
Veža na východnom okraji severnej steny Eigeru sa strmo týči nad chodník Eiger Trail.
Pohľad z Eiger Trailu smerom ku stanici Eigergletscher.
Pamätné miesto na významných lezcov severnej steny Eigeru sa nachádza pri stanici Eigergletscher.
Stanica Eigergletscher, kde Eiger Trail končí.
Pohľad na zamračenú štvortisícovku Mönch od stanice Eigergletscher patrí k bonusom Eiger Trailu.
Štvotisícovka Mönch pri pohľade od Eigergletscher patrí k odmene za vyšliapanie Eiger Trailu.
Jungfrau (4158 m n. m.) pri pohľade zo stanice Eigergletscher na konci trasy Eiger Trailu. Je najvyšším kopcom v tejto oblasti.
Skratka na Kleine Scheidegg
Približne v týchto miestach t. j. pred finálnym stúpaním na stanicu Eigergletscher takisto môžete z Eiger Trailu odbočiť doprava smerom k plesu Fallbodensee. Môže to byť fajn variant, napríklad ak vám dochádzajú sily, alebo sa nečakane zhorší počasie.
Eigergletscher – Kleine Scheidegg
Bonusom túry Eiger Trailu je finiš na stanici lanovky a zubačky Eigergletscher (cca. 2330 m. n. m) a menšiu pamätnú lokalitu, ktorá vzdáva hold významným lezcom, ktorí liezli v severnej stene Eigeru.
I samotná stanica Eigergletscher je zaujímavým miestom. Predstavuje moderný terminál, z ktorého si môžete dopriať výborný výhľad na známe štortisícovky Jungfrau a Mönch. Ak vám vyjde pohľad na ich strmé ľadovce a vysoké vrcholce, je to pravá odmena za absolvovanie trasy Eiger Trail.
Pokiaľ ste podobné vrcholy predtým nemali možnosť vidieť, pohľad je fakt mimoriadne pôsobivý. Presne na opačnej strane zase môžete obdivovať zelené priestranstvá v okolí Kleine Scheideggu, ktorými ktorými svižne stúpajú vagóny zubačiek. Je to naozaj pitoreskné. Dokonalá idylka. Pritom komercie je tu minimum resp. je situovaná len na jednotlivých staniciach ako je Eigergletscher, alebo Kleine Scheidegg.
Zostup v našom prípade predstavovala trasa smerom na Kleine Scheidegg (2062 m n. m.), kde sa nachádza medzistanica zubačiek, ale aj sympatické budovy starých hotelov. Tých hotelov, z ktorých sledovali prvých adeptov o prekonanie severnej steny Eigeru, čo bola neraz poriadna dráma s krutým koncom.
Spomíname si tu na tzv. tragédiu horolezca Toniho Kurza, ktorá je mimoriadne smutným príbehom plným boja v severnej stene s nešťastným koncom. Zostup medzi stanicou Eigergletscher a Kleinescheideggom vedie po dobre upravenom, širokom, no zároveň celkom strmom chodníku posiateho drobnými úlomkami tmavej šotoliny.
Približne uprostred zostupu sa nachádza jazierko Fallbodensee pod menším, nevýrazným kopcom Fallbodenhubel (2172 m n. m.). Okolo jazierka sa môžete prejsť. Dokonca tu narazíte na lavičku s menšej nádrži, kde si môžete nohy bezplatne namočiť v perličkovom kúpeli. Riadna vymoženosť :).
Ďalší zostup pokračuje západne od Fallbodenhubelu a trochu sme ho hľadali. Možno by to bolo trošku komplikovanejšie za hustej hmly, takže si tu radšej overte polohu prostredníctvom navigácie.
Z Kleine Scheideggu sa môžete znova napojiť na cestu Via Alpina a dostať sa po bežnej horskej ceste znova do Alpiglenu a napokon do Grindelwaldu. Pozor na nechcené odbočky. Stalo sa nám tu, že sme tu trochu poblúdili, hoci cesta sa zdá jasná – priamo dole údolím pod Eigerom. Táto cesta je taktiež využívaná horskými cyklistami a veru ocenili by sme, ak by sme ju mohli miesto šliapania zjazdiť.
Zjavne je to fajn trasa i pre e-bajkerov a v zime pre skituristov. V zásade to bol dosť dlhý a vytrvalostný úsek, hoci takto celá túra dostala, čo do parametrov, celkom hodnotný ráz. Väčšiu časť zostupu sme zbehli, aby to bolo rýchlejšie.
Z hľadiska prieskumu oblasti je tiež fajn, ak si tieto chodníky prejdete, pomôže vám to pri lepšom plánovaní túr v tejto oblasti do budúcna. Za odmenu tejto časti túry sme mali výhľady na Grindelwald a okolie, ktorému dominujú strmé zrázy hory Wetterhorn (3692 m n. m.)
Na zostupe z Eiger Trailu od stanice Eigergletscher smerom na Kleine Scheidegg.
Bývalá chata Mittellegihütte v blízkosti stanice Eigerglestcher.
Bonus v podobe bezplatného perličkového kúpeľa pri Fallbodensee.
Charakter chodníka medzi Eigergletscher a Kleine Scheidegg.
Zostup z Eiger Trailu smerom na Kleine Scheidegg.
Fallbodensee a v pozadí Kleine Scheidegg počas zostupu z Eiger Trailu.
Historické budovy hotelov na Kleine Scheidegg.
Cyklisti sa chystajú na zjazd z Kleine Scheidegg smerom do Grindelwaldu. Nás čaká zostup po vlastných.
Pohľad z Eiger trail na zubačku schádzajúcu z Kleine Scheidegg do Grindelwaldu.
Pohľad na údolie pri Grindelwalde a záverečný zostup po absolvovaní trasy Eiger Trail.
Eiger Trail – pešia túra pod legendárnou severnou stenou v kocke
Vysokohorský turistický chodník Eiger Trail patrí medzi najikonickejšie trasy vo Švajčiarsku. Prevedie Vás priamo pod slávnou severnou stenou Eigeru (až 1 800 m vysokou najvyššou severnou stenou v Alpách), ktorá je TOP pojmom medzi horolezcami.
Prechod tejto trasy ponúka nielen parádne výhľady, ale aj možnosť precítiť mystiku miesta, kde sa písalo svetové horolezectvo a silné príbehy odvahy i tragédií. Ak chceš zažiť Alpy v ich kráse, ale aj tvrdej a autentickej podobe, tento chodník by si rozhodne mali prejsť.
Základné informácie o trase
- Lokalita Eiger Trail: Bernské Alpy, Grindelwald
- Dĺžka a prevýšenie trasy Grindelwald – Alpiglen – Eigergletscher – Kleine Scheidegg - Gringelwald: približne 23 km, 1522 m
- Čas: celodenný výlet, náš čistý čas 4,5 h (čiastočne beh na zostupe)
- Náročnosť: technicky stredne náročný chodecký terén (pre absolvovanie ,,po vlastných“ potrebná patričná kondícia, kvalitná horská obuv - môže byť i trailová, turistické paličky, dostatok tekutín a energetických potravín)
- Ideálne obdobie na prechod: jún – október
- Značenie: chodník je dobre značený, odporúčame navigáciu s mapou v mobile
- Bonusy trasy Eiger Trail: výhľady na štvortisícovky Mönch a Jungfrau, alpské lúky, vodopády a mohutné skalné steny, jedna z najfotogenickejších túr v Alpách.
- Pre koho je Eiger Trail ideálny: pre fanúšikov hôr, prírody a panorám, pre nadšencov horolezeckej histórie, pre turistov vyhľadávajúcich silný zážitok, no bez extrémnej náročnosti s možnosťou dopravy
Eiger Trail nie je len prechádzka horami. Je to stretnutie s alpskou legendou, miestom, kde cítiť rešpekt k prírode aj k ľuďom, ktorí sa ju pokúšali prekonať. Ak chceš zažiť Alpy v ich surovej a autentickej podobe, tento chodník by si rozhodne nemal vynechať.
Severná stena Eigeru pri pohľade z Grindelwaldu, z kempu Eigernordwand. Eiger Trail vedie priamo popod túto stenu, ktorá je najvyššou severnou stenou v Alpách.
Detalný pohľad z Eiger Trailu do severnej steny Eigeru, presnejšie na slávny Hinterstoisserov traverz v ľavej časti fotografie.
Stručne z histórie severnej steny Eigeru
Severná stena Eigeru dlho patrila k tzv. „posledným problémom“ Álp, ktoré bolo treba prekonať. Okrem iného ide o najvyššiu stenu celých Álp. Podujalo sa na to množstvo najlepších horolezcov svojej doby, žiaľ mnohokrát tieto pokusy neskončili úspešne.
Tvrdosť a neúprosnosť tejto steny sa prejavuje najmä prostredníctvom rýchlych zmien počasia, ktoré dokáže lezcov doslova uväzniť. Búrlivé počasie je nezriedka sprevádzané smrtonosným padaním skál.
Vysoký počet obetí tejto steny i záujem o novinárske senzácie jej postupne priniesol názov Stena smrti tzv. Eiger - Mordwand (slovná hračka oficiálneho názvu Eiger – Nordwand) a popísalo sa o nej množstvo kníh.
Objektívne podmienky a rýchlosť lezcov v severnej stene Eigeru preto boli vždy najpodstatnejším prvkom jej úspešného prelezenia. V súčasnosti sú už špičkoví lezci schopní stenu preliezť za menej ako deň. V severnej stene Eigeru sa zároveň nachádza množstvo výstupových trás (cca. 20).
- Prvovýstup: v r. 1938 Nemci – Anderl Heckmair, Ludwig Vörg a Rakúšania – Heinrich Harrer a Fritz Kasparek. Cesta je označená názvom Heckmairova cesta (Heckamir route).
- Prvý československý výstup: 1961 Radovan Kuchař, Zdeno Zibrín, Heckmairovou cestou.
- Rýchlostný rekord prelezu: Ueli Steck - 2 hod. 22 min. a 50 s.
Video