Grécko leží v južnej časti Európy a rozprestiera sa v najjužnejšej časti Balkánskeho polostrova na ploche 131 957 km². Približne 69 % územia tvorí poľnohospodárska pôda, 19, 8% tvoria lesy, vodstvo zaberá 0, 9 % územia. Ostatok tvorí 9, 7 %. Asi 20 % územia Grécka tvoria jeho ostrovy a súostrovia v Egejskom, Iónskom a Krétskom mori, ktoré vznikli poklesom pevniny do Stredozemného mora. Preto je pobrežie Grécka veľmi členité a popri Nórsku najdlhšie v Európe.
Časť ostrovov pri brehoch Malej Ázie sa priraďuje Ázií. Na severozápade Grécko hraničí s Albánskom, na severe s Macedónskom a Bulharskom, na severovýchode a východe s Tureckom. Grécko má najčlenitejšie pobrežie v Európe. Do pevniny sa hlboko vrezávajú zálivy : Artanský, Korintský a Kyparisijský na západe, Solúnsky, Eubojský, Saroský, Nauplijský, Lakónsky a Messénsky na východe a juhu. Zálivy oddeľujú polostrovy Peloponéz a Chalkidiki, ktorého známe „tri prsty“ – druhotné polostrovy sú Athos, Longos a Kassandra. Ostrovnú časť Grécka tvorí asi 2000 ostrovov, z ktorých len 200 nie je obývaných. Najväčším ostrovom je Kréta na juhu Krétskeho mora. Zaberá plochu s rozlohou 8 336 km².
Povrch Grécka je pomerne hornatý, nachádza sa tu pohorie Pindos , Achajský masív, Parnóna a Taygetos a najvyššia hora Olymp (2 917 m n. m.). Hlavným mestom sú Atény, ktoré sú jedným s najstarších miest v Európe. Grécko, oficiálne Helénska republika (grécky Ελλάδα [eˈlaða] alebo Ελλάς [eˈlas]) je po Albánsku a Nórsku treťou najhornatejšou krajinou Európy a len 19% rozlohy zaberajú nížiny a údolia. Celkový obvod pobrežia Grécka je len o 2000 km kratší ako obvod celej Afriky. Ku gréckej pevnine prislúchajú vyše dve tisícky ostrovov, väčšina ktorých sa rozprestiera v Egejskom mori.
V Egejskom mori sú najväčšie ostrovy pri tureckom pobreží – sú to Thassos, Limnos, Lesbos, Chios, Samos, Rhodos. Ďalšie tvoria tri rozsiahle súostrovia: Severné Sporady, Južné Sporady alebo aj Dodekanéz a najväčšie Kyklady, juhovýchodne od Attiky a Euboje, druhého najväčšieho gréckeho ostrova. Iónske ostrovy pri západnom pobreží zahŕňajú Korfu (Kerkyra), Levkas, Kefalonia a Zakyntos. Povrch Grécka je hornatý. Asi 4/5 územia tvoria zaberajú vysočiny. Sú vysoké priemerne 1200 až 1800 m. n. m., niekoľko štítov prevyšuje 2000 m. Pohoria sú prevažne vápencové a zkrasovatelé. Na západe je to mladá treťohorná vysočina Pindos, ktoré je pokračovaním Dinárov z Albánska a Macedónska. Najvyšším vrchom s výškou 2686 m. n. m. v tomto pohorí je Smolikas. Od pohoria Pindos na juhovýchod vybiehajú masívy Parnas až na polostrov Attika s hlavným mestom.
Podnebie a počasie v Grécku
Západný Balkán má výrazne stredomorské podnebie. V nížinách je úplne typické vyznačujúce sa miernou zimou a suchým letom. Avšak čím ideme severnejšie hlavne v pohoriach, tým viac tento ráz mizne, obdobie sucha je kratšie a letá sú bohatšie na dážď.
Podobne zima je silnejšia na východnom pobreží oproti západnému pobrežiu a stupuje sa od juhu na sever, teda najtvrdšia je v severovýchodnej oblasti. Oblasti západných pobreží majú viac zrážok ako východné a smerom k severu množstvo zrážok pribúda. Predovšetkým oblasť východného Grécka vykazujú najvyššie počty dní s jasnou oblohou. Na Iónskych ostrovoch, na južnom a juhovýchodnom pobreží Peloponézu, na západe Kréty dosahuje doba slnečného svitu až 3000 hodín ročne.
Podľa Philippsona:
Leto je suché, horúce, takmer bez zrážok. Prevládajú severné vetry etésie , ktoré sa často v Egejskom mori menia na búrlivé víchrice. V zimnej polovici roku od októbra do marca sa mení smer vetra a tým aj počasie. Južné a juhozápané vetry, ktoré sa niekedy javia aj ako víchrice, prinášajú dostatok dažďa, ale netrvajú dlho a zasa nastávajú jasné dni. severné vetry prinášajú zimu a sneh, ktorý sa však v rovine hňeď topí. Predsa však aj v Aténach klesne teplota aj pod 0.
Jar je veľmi krátka, iba apríl a máj, leboo dažďa veľmi rýchlo ubúda a teplota sa zvyšuje.Množstvo zrážok je na južnej a západnej strane dva až trikrát toľko ako pri egejskom mori. Preto je tiež v lete západná oblasť viac zavodnená ako východná.
S pribúdajúcou nadmorskou výškou tiež rýchlo ubúda teplota a zrážky sú rozdelené rovnomernejšie počas celého roka. Letné sucho je v nižších polohách pohorí mirnené dažďovmi zrážkami a váchricami. Už vo výške 600-800 m.n.m. padajú často a hojne snehové zrážky a snehová pokrývka vydrží celé týždne. Samozrejme čím ideme vyššie, tým je pokrývka mohutnejšia.
Pôdy v Grécku
Prevládajúce pôdne typy: Na väčšine územia prevládajú škoricové a škoricovosivé pôdy suchých lesov a stepí. Východná časť Peloponézskeho poloostrova a poloostrov Chalkidiky pokrývaj rendziny rubifikované (červené pôdy) a terra rosa. V severozápadné oblasti prevládajú kambizeme eutrické a v severovýchodnej oblasti kambizeme districké so sprievodnými rankrami.
Vodstvo v Grécku
Oblasť obmýva viacero morí: Iónske, Krétske, Egejské, Thrácke, Marmarské. Rieky majú viacmenej poludníkový smer, tečú v podzdĺžnych údoliach medzi vrásami. Väčšinou nemajú stály tok a iba niektoré sú splavné. Sú to bystriny, ktorými v období dažďov preteká množstvo vody a v lete sú suché. Vodné toky sú zväčša krátke, prudké a dravé v zime, sú mimoriadne erózne aktívne a majú vysokú unášaciu schopnosť. Za staroveku bolo viac vody ako dnes. Mnoho prameňov vyschlo a dnes už o nich vieme len podľa kaplniek k pocte nymf pri prameňoch.
Do Iónskeho mora odvádzajú vodu rieky : Luros, Arachtos a Achelos. Najdlhšou riekou 297 km je rieka Aliakmonas pramenieca v pohorí Pindos a ústi do Solúnskeho zálivu. Podobne rieka Pindos. Najvýznamnejšou riekou na Peloponézskom poloostrove je Alfeios. Významné rieky pretekajú cez viaceré štáty. Rieka Vardar tečie cez Juhosláviu, Macedónsko a vlieva sa do Thráckeho mora ako Axios. Rieka Sruma preteká Bulharskom a cez Grécko tečie ako Strýmonas a vlieva sa tiež do Thráckeho mora. Podobne z Bulharska priteká do Grécka Mesta ( v Grécku Néstos) a Marica ( Evros). Z Grécka cez Albánsko zasa tečie rieka Vjose. Oblasť je bohatá aj na jazerá. Vznikli ako odhradená lagúna, zvyškové jazerá, tektonické či ľadovcové jazero.
Na hraniciach Albánska, Macedónska a Grécka nájdeme Prespanské jazero, na harniciach Albánska a Macedónska leží Ochridske jazero, na hranici grécka a Macedónska je Dorjanské jazero. Medzi najväčšie patria Vegorritis, Lankada a Volvé. Medzi najkrajšie patrí Ioaninnské jazero, ktoré leží v tektonickej kotline v ápadnom Grécku. V strede Grécka nájdeme jazerá Trichonis a Voveís Z východogréckych jazier patria medzi najznámejšie Volvé a Koronia na poloostrove Chalkidiky.
Rastlinstvo v Grécku
Raslinstvo je dostatočne bohato zastúpené druhmi, lebo sa v tejto oblasti stýkajú 3 flory: alpínska (hlavne v pohoriach nad 2000m.n.m.), stredoeurópska (hlavne na severe krajiny) a stredomorská v nížinách. Počet endemických druhov je pomerne malý okolo 600. Všeobecne má táto oblasť typický stedomorský charakter so stálezelenými a sukulentnými rastlinami. Istý rozdiel je v jednotlivých regiónoch.
Thessalia má najmä severné formy, ktoré smerom na juh miznú. Vo východných oblastiach rastú viac xerofilnejšie druhy, najmä na ostrovoch. Celá oblasť má ráz pastviny, iba malú časť tvoria lesy. Najúrodnejšie sú roviny, no často sú močiarovité. Vrcholové oblasti najvyšších pohorí pokrývajú vysokohorské rastlinné spoločenstvá alpínskych lúk a skaly. V letnom období sú pohoria bez stálej snehovej pokrývky, preto subalpínske spoločenstvá nerastú.
Stromy sú väčšinou menšieho vzrastu. V úrodných nžinách a pobrežných oblastiach až do výšky 800 m.n.m. sa striedajú zmiešané porasty s dubmi, platanom a svätojánskym chlebom s porastami macchie (neprechodné stromy a kríky). Z drevín prevládajú borovice, jedle a borievkové porasty. Na Kréte ešte nájdme aj cyprusy, no tis už skoro vyhynul. Listnaté lesy sa skladali prevažne z druhov dubov(cerový, kermesový), na severe aj bukov. Dôležitejšie boli Gaštan jedlý (stredná a západná Kréta), Orech kráľovský a pri prameňoch aj platan, jasene, javory, topole, lipy. Tieto porasty nájdeme na vlhkejšom západe až vo výškach 800-2000 m.n.m.Smerom na JV už v menších výškach pribúdajú kroviny, zelené polokry, borievky, stepné rastliny a mlienik chvojkový, ktorý poskyuje potravu ovciam a kozám. Listneté lesy siahajú v pohoriach severného a stredného Grécka do výšky 1500m.n.m., ihičnaté lesy do výšky 1700m.n.m. a nad 2000 s avyskytuje už len vzácna kaledónska jedľa. Vyššie sú len alpínske lúky.
Viac sú v porastoch zastúpene kry: oleandre, myrty, vavrín,pistácie, plané olivovníky, hloh, ruža...
Prirodzený les a porast macchie bol v minulosti silne narušený sústavnou kultiváciou. Na jeho mieste sú dnes olivové háje, figovníky a vinná réva. No veľa pôdy dnes leží úhorom a využíva sa ako pasienky. V poslednom období sa snažia devstáciu zastaviť zalesňovaním.
Ujali sa tu aj niektoré cudzokrajné rastliny ako agáve a figovník zo stred. Ameriky, palma ďatlová z Afriky.
Ujalo a aj pestovanie vinnej révy na hrozienka , v menšom množstve na víno. Samozrejme typicky stredomorské druhy citrusov ako pomaranče, citrónovníky, tiež marhule, hrušky, broskyne, mandľovík.
Živočíšstvo v Grécku
Značným úbytkom lesov a prirodzených spoločenstiev sa zmenšil aj životný priestor pre zvieratá a tým aj ich druhová rozmanitosť. Tiež človek vyhubil mnohé živočíšne druhy, predovšetkým väčšie savce. Avšak zachovala sa z minulosti Koza bezoárová na Kréte, ktorá je predchodkyňou kozy domácej. Okrem nej z vyšších živočíchov tu žijú ježkovia, zajac, králik, líška, rys, jazvec, v horách ešte aj vysoká a čierna zver, medveď a príležitostne aj vlk.
Z vtákov sa tu zastavujú mnohé, ktoré tiahnu na juh a gréci ich s oľubou lovia, najmä prepelice. V zime sa tu migráciou objavujú aj druhy zo severu z mierneho pásma a naopak v lete aj teplomilnejšie druhy.
Plazy sú hojne zastúpené (korytnačky, hady, jašterce). Početný je výskyt gréckej korytnačky Vyskytujú sa 4 druhy pevninskej korytnačky a jeden druh morskej- kareta obrovská. Turistický ruch ohrozuje korytnačiu populáciu, lebo znečistené pláže znemožňujú korytnačkám kladenie vajec. Tiež sa vyskytujú chameleóny.
Ryby nájdeme sladkovodné i morské. Sladkovodné žijú sumce, úhory, lososy, pstruhy. Tak ako všade v Stredomorí, aj v Grécku je obľúbený rybolov – pri pobreží najmä chobotnice, mušle, homáre a langusty.
Politika Grécka
Oficiálny názov štátu je Grécka republika, grécky Í Elléniké demokratia. Po zvrhnutí vojenskej diktatúry roku 1974 sa na základe referenda a ústavy z roku 1975 Grécko stalo republikou s parlamentno - demokratickým zriadením. Jednokomorové Národné zhromaždenie má 300 poslancov volených obyvateľstvom starším ako 18 rokov na päťročné obdobie.
Prezident je volený parlamentom na päť rokov a je vrchným veliteľom ozbrojených síl. Výkonnú moc má vláda volená na štyri roky, jej poradným orgánom je rada republiky v čele s prezidentom. V roku 2000 bol už na svoje druhé volebné obdobie zvolený Konstantinos Stephanopoulos. Grécko je rozdelené na 13 administratívnych oblastí a 50 krajov - nomí .
Grécko je členským štátom Organizácie spojených národov (OSN) a väčšiny jej medzinárodných organizácií, od roku 1981 členom Európskeho spoločenstva, teraz Európskej Únie do Eurozóny pristúpilo ako jej dvanásty člen. NATO a. Pokračujúce zásahy Grécka do diania na Cypre sú príčinou nie ideálnych vzťahov k susednému Turecku. Avšak situáciu po zemetraseniach v oblasti Veľkých Atén z roku 1999 možno nazvať pozitívnym prelomom vo vzájomných vzťahoch.
V grécku sa nachádza aj mníšska republika. Republika mníchov na hore Athos (Áijo Oros = Posvätná hora ) leží na „východnom prste“ severogréckeho polostrova Chalkidiki, v kraji Makedónia. Nachádza sa tu 20 kláštorov, hlavné mesto Karyes. Republika má úplnú vnútornú samosprávu.
Obyvateľstvo Grécka
Gréci nepatria medzi najbohatšie národy súčasnej Európy. Rovnaký podiel tvoria roľníci a robotníci a tí, čo pracujú v nevýrobných odvetviach, ako sú služby, veda, kultúra či doprava. Takmer jedna tretina ľudí pracuje v Aténach a okolí.
V hlavnom meste a jeho predmestiach žije asi toľko ľudí ako na celom Slovensku. Ostatné mestá nie sú také veľké, a často neležia tesne pri pobreží, ale niekoľko km od neho, pretože v čase keď vznikali, boli pobrežia močaristé. Najväčšie mesto severného Grécka je Solún, najväčším mestom Peloponézu je Patras.
Hospodárstvo Grécka
Gréci nevlastnia náleziská surovín, väčší význam majú iba bauxit a mramor. Rozvinutý je hlavne textilný a potravinársky priemysel. Tretina pôdy sa musí zavlažovať, pretože zväčša prší len v zime. Na severe sa pestuje obilie, v strede olivy (v produkcií olív je Grécko na 3. mieste v Európe) a pestuje sa tam i tabak. Na juhu prevláda vinič a citrusy. Na gréckych stoloch nesmie chýbať zelenina, olivy, hrozno, syr, mäso, najmä z rýb, ale i dobré víno.
Grécko nie je síce priemyselnou veľmocou, ale zato námornou. Má množstvo rybárskych člnov a lodí a aj veľkú obchodnú flotilu, ktorú tvorí 2700 lodí, čo znamená 4. miesto na svete. Prístavy sú hlavne v Pireu, čo je predmestie Atén, v Patre, Soluni, Volose a v Iraklione na Kréte. Železničná doprava je oveľa slabšie rozvinutá. Grécko pre svoju potrebu musí doviezť viac tovaru, ako dokáže vyviezť. Straty sa snaží nahrádzať príjmami z cestovného ruchu.