Lotyšsko sa nachádza v severovýchodnej Európe, je ohraničené na severe s Estónskom a zálivom Riga (zátoka, fjord v Baltskom mori), na východe s Ruskom, na juhu s Bieloruskom a Litvou a na západe Baltským morom. Lotyšsko má rozlohu okolo 64600 kilometrov štvorcových. Riga, hlavné a najväčšie mesto, je tiež hlavným prístavom krajiny. Celková dĺžka hraníc je 1150 km, s Bieloruskom 141 km, Estónskom 339 km, Litvou 453 km, Ruskom 217 km .
Lotyšsko je zložené väčšinou z nízko položených rovín s niektorými miernymi vyvýšeninami na východe, najvyšším bodom je Gaizinkalns vysoký 312 metrov. Kraj bol v minulosti zaľadnený a teraz sa tu nachádza veľa jazier, riečok, močiarov, i rašelinísk. Pobrežie (547 km) je relatívne nečlenité, s veľa piesčitými plážami. Hlavná rieka je Daugava, ktorá pramení v Rusku. Na nej je hlavná hydroelektráreň v krajine. Asi štvrtina rozlohy Lotyšska je zalesnená, hlavne s borovicami, smrekmi, brezami a osikami.
V podnebí je dominantný morský vplyv, hoci vo väčšej miere sa prejavuje kontinentalita, s veľkým klimatickým kolísaním vo východnej časti krajiny; na západe sú letá chladnejšie a zimy sú miernejšie. V Lotyšsku zakryje sneh zem na dva až štyri mesiace z roka. Letá sú často horúce, s priemernou dennou teplotou až 25º C. Vysoká zver a diviaky sú rozšírené, aj veľké množstvo vtákov, vrátane bocianov čiernej farby, ktorí sídlia na vidieku.
Priemysel a poľnohospodárstvo
Celkový Hrubý domáci produkt Lotyšska je 26,53 miliardy dolárov, čo predstavuje v prepočte na obyvateľa 11,500 dolárov. Z HDP tvorí priemysel 25 percent, poľnohospodárstvo 5 percent a služby 70 percent. V oblasti zamestnanosti priemysel zamestnáva tiež 25 percent pracujúcich obyvateľov, poľnohospodárstvo 15 percent a služby 60 percent. Lotyšsko nemá takmer žiadne nerastné suroviny. Hlavne sa ťaží rašelina, piesok, hlina a vápenec. Ďalej to je jantár,ktorý na pobrežie vyplavuje more a z ktorého sa v kombinácii so striebrom aj zlatom vyrábajú šperky a rôzne okrasné predmety.
Keď Lotyšsko patrilo ešte do ZSSR, priemysel prosperoval a rozvíjal sa. Veľké strojárske závody vznikli hlavne v Rige, Daugavspile a v Lijepaji. Vyrábali sa v nich lode, vagóny, motocykle a dopravné prostriedky. V elektrotechnických podnikoch sa vyrábali telefóny, rádia a vybavenie do automobilov. Rozvinul sa aj chemický priemysel. V prístave Lijepaji bol postavený jeden z najväčších hutníckych závodov na celom Pobaltí. Podniky boli závislé na dodávkach surovín z Ruska. Po rozpade ZSSR, boli dodávky prerušené. Keďže v Lotyšsku nie sú bohaté zdroje nerastných surovín, momentálne sa suroviny musia dovážať. V súčasnosti sa začína rozvíjať najmä drevársky a textilný priemysel. Rozvoj spomaľovali nedávne hospodárske problémy a zlá vybavenosť technikou.
V období okolo roku 1990 bolo sprivatizovaných takmer 40 percent ornej pôdy. Vedúce sektory poľnohospodárstva v Lotyšsku sú: chov dobytka a mliekárenský priemysel. Pestované plodiny sú predovšetkým zemiaky, obilie, ľan a cukrová repa. Ekonomicky dôležité je aj rybárstvo, lovia sa hlavne tresky a slede. Lotyšsko má dostatok lesov, preto je zdrojom stavebného dreva a výrobcom papiera. Z nerastných zdrojov sa v Lotyšsku vyskytujú iba ložiská rašeliny, štrku, piesku a vápenca. Ostatné produkty hospodárstva sú oceľ, cement, potraviny a vlnený textil. Z Lotyšska sa vyváža drevo a drevené výrobky, stroje, textil a potraviny. Hlavní obchodní partneri sú Nemecko, Veľká Británia a Švédsko. Dovážať sa musia suroviny pre priemysel, chemikálie, palivá a stroje. Z celkovej spotreby elektrickej energie, ktorá je 5,8 miliardy kWh, pokrývajú svojou produkciou tepelné (33 percent) a vodné elektrárne (67 percent). Tieto však nedokážu vyrobiť dostatok energie, preto sa musí aj dovážať.
Obyvateľstvo a sídla
Počet obyvateľov Lotyšska bol v roku 2005 približne 2 300 000. Priemerná hustota zaľudnenia predstavuje 35 obyvateľov na kilometer štvorcový. a 74 percent žije v mestách, čo je dosť vysoká urbanizácia. Gramotnosť obyvateľstva je takmer 100 percent. Priemerná dĺžka života je u mužov 66 rokov a u žien 77 rokov. Priemerná dĺžka života celého národa je 71 rokov. V Lotyšsku dochádza v posledných rokoch k úbytku obyvateľstva. Je to zapríčinené emigráciou Rusov, ktorým prekáža čiastočná diskriminácia. Národnostne je najviac Lotyšov, ktorých je 57 percent z celkovej populácie. Najpočetnejšou etnickou menšinou sú Rusi, ktorých je takmer 30 percent. Ostatné menšiny žijúce v Lotyšsku sú Ukrajinci, Bielorusi, Poliaci a Litovčania.
Najväčšie a zároveň aj hlavné mesto je Riga. Býva tu takmer tretina všetkých obyvateľov Lotyšska, celkovo je to takmer 800 tisíc obyvateľov. Ostatné väčšie mestá sú Daugavpils, s počtom obyvateľov 115 000, a Liepaja, ktorá má 95 000 obyvateľov. Veľa miest a dedín sa rozprestiera pozdĺž riek a pri pobreží. V oblasti náboženstva sa podstatná časť obyvateľov hlási k Evanjelickému náboženstvu. Zastúpenie má aj Rímskokatolícke náboženstvo a Ruské pravoslávne náboženstvo.
Doprava
Celková dĺžka ciest je takmer 60 tisíc kilometrov, ciest z pevným povrchom je okolo 57 000 kilometrov. Železničná doprava nie je veľmi rozvinutá. Využíva sa hlavne na prepravu tovarov, chýba jej však modernizácia. Z celkovej dĺžky tratí, ktorých je 2 300 kilometrov, je elektrifikovaných len asi 260 kilometrov. Splavné toky sú dlhé 300 kilometrov a najdôležitejšie prístavy sú Riga a Liepaja. Potrubná doprava sa využíva na prepravu ropy a zemného plynu.