Geografia

  • Arizona je šiestym najväčším štátom USA, ktorý leží v juhozápadnej časti. Susediacimi štátmi sú Nové Mexiko, Utah, Nevada a Kalifornia, na juhu susedí Arizona s Mexikom. Povrch štátu tvoria púšte v južnej oblasti, na severe prevládajú borovicové lesy. Najznámejšou atrakciou je Grand Canyon, ktorý bol vytvorený riekou Colorado. Jeho dĺžka je takmer 446 kilometrov, hĺbka asi dva kilometre, v najužšej časti má 6 km a v najširšej časti asi 29 km. Hlavným a súčasne najväčším mestom Arizony je Phoenix. S počtom obyvateľov 1 445 632 je tiež šiestym najväčším mestom v USA.

  • Bolívia je jednou z mála vnútrozemských krajín Južnej Ameriky. Nachádza sa v jej centrálnej časti obklopená zo severnej a východnej strany Brazíliou, v južnej časti územia susedí s Paraguajom a Argentínou, západnú hranicu zdieľa s Čile a Peru. V minulosti bolo územie Bolívie podstatne väčšie, no vďaka mnohým konfliktom s okolitými krajinami sa postupne zmenšovalo, pričom dôležitý prístup k Tichmu oceánu stratila v roku 1884 po vojne s Čile a dodnes sa táto oblasť považuje za predmet rokovaní medzi oboma krajinami. Hlavným mestom krajiny je Sucre, sídlo vlády je však lokalizované do metropoly La Paz.

  • Chorvátsko sa rozprestiera od východných Álp na severozápade po Panónsku nížinu na východe. Uprostred krajiny sa rozprestiera Dinárske pohorie s najvyšším vrcholom Chorvátska Dinara 1831 metrov. Juh krajiny obmýva Jadranskéhé more.

  • Egypt sa rozprestiera v severvýchodnej časti Afriky. Severnú hranicu tvorí pobrežie Stredozemného mora, na západe hraničí s Líbyou, na juhu so Sudánom, na východe s Červeným morom a hranicou medzi Sinajským polostrovom a Saudskou Arábiou tvorí Akabský záliv. Na severováchode sa nachádza najkratšia hranica, ktorú Egypt zdieľa s Izraelom a Pásmom Gazy (Palestínske okupované územie).

  • Grécko leží v južnej časti Európy a rozprestiera sa v najjužnejšej časti Balkánskeho polostrova na ploche 131 957 km². Približne 69 % územia tvorí poľnohospodárska pôda, 19, 8% tvoria lesy, vodstvo zaberá 0, 9 % územia. Ostatok tvorí 9, 7 %. Asi 20 % územia Grécka tvoria jeho ostrovy a súostrovia v Egejskom, Iónskom a Krétskom mori, ktoré vznikli poklesom pevniny do Stredozemného mora. Preto je pobrežie Grécka veľmi členité a popri Nórsku najdlhšie v Európe.

  • Kapverdské ostrovy sú súostrovie, ktoré tvorí dovedna 18 ostrovov nachádzajúcich sa v Atlantickom oceáne. Od pobrežia Afriky sú vzdialené cca 600 km a obývaných je iba 10 ostrovov. Ostrovy delíme do dvoch celkov podľa pozície prevládajúcich vetrov. Berlavento – tak sa nazýva severné súostrovie, ktoré je náveterné. Patria sem ostrovy Santo Antao, Sao Vicente, Santa Luzia, Sao Nicolau, Sal a Boa Vista. Sotavento je južné súostrovie (záveterné) s ostrovmi Brava, Fogo, Santiago a Maio. Najväčším z ostrovov je Santiago, kde leží aj hlavné mesto Praia. Podnebie je tropické, ovplyvňované SV pasátom, najtelplejšie od júla do novembra.

  • Litva je ohraničená na severe Lotyšskom, na východe a juhu Bieloruskom, na juhovýchode Poľskom a Ruskom (Kaliningradská oblasť) a na západe Baltským morom. Litva má rozlohu okolo 65 301 kilometrov štvorcových. Vilnius, hlavné a najväčšie mesto Litvy, sa nachádza v juhovýchodnej časti krajiny.

  • Lotyšsko sa nachádza v severovýchodnej Európe, je ohraničené na severe s Estónskom a zálivom Riga (zátoka, fjord v Baltskom mori), na východe s Ruskom, na juhu s Bieloruskom a Litvou a na západe Baltským morom. Lotyšsko má rozlohu okolo 64600 kilometrov štvorcových. Riga, hlavné a najväčšie mesto, je tiež hlavným prístavom krajiny. Celková dĺžka hraníc je 1150 km, s Bieloruskom 141 km, Estónskom 339 km, Litvou 453 km, Ruskom 217 km .

  • Viac ako polovica Nórskeho územia leží nad 500 m n. m. a ¼ presahuje 1000 m n. m. Škandinávske vrchy, ktoré prechádzajú celým územím Nórska sú vytvarované štvrtohorným pevninským ľadovcom do náhorných plošín – Fjeldov. Najrozsiahlejšou je Hardangervidda na juhu. Na vrchu Jostedalsbre je najväčší plošný ľadovec v Európe (815 km²). Na okrajoch pohorí sú hlboké údolia, s množstvom jazier, ktoré vymodelovali ľadovcové splazy.

  • Havajské ostrovy ležia uprostred Tichého oceánu, priamo na obratníku Raka. Sú jedným z 50 štátov USA, mimoriadne špecifickým. Celkovo zaberajú rozlohu 16 636 km². Celé súostrovie je tvorené množstvom ostrovov a ostrovčekov, ktoré sa tiahnu v dĺžke 2600 km. Turisticky známych a navštevovaných ostrovov je však iba osem: najväčší Hawaii s aktívnymi vulkánmi Mauna Kea a Mauna Loa, najobývanejší Oahu s hlavným mestom Honolulu, najexotickejší a najdivokejší Kauai, najstarší Niihau a ďalej Maui, Molokai, Lanai a Kahoolawe. Celkovo tu žije 1,3 milióna obyvateľov, živiacim sa prevažne cestovným ruchom.

  • Štát Illinois leží na severe Spojených štátov amerických, pri Michiganskom jazere. Na sever susedí so štátom Wisconsin, na západe so štátom Iowa a Missouri, na juhu s Kentucky a na východe s Indianou. So štátom Michigan susedí vodnou hranicou v Michiganskom jazere. Hlavným mestom štátu je Springfield, hoci najväčším je Chicago, ktoré leží na brehu Michiganského jazera

  • Kalifornia leží v západnej časti USA. Na juhu hraničí s Mexikom, na východe s Nevadou a Arizonou, na severe s Oregonom, na západe ho obmýva Tichý oceán. Kalifornia je najľudnatejším, rozlohou tretím najväčším štátom USA a tiež patrí k najbohatším a ekonomicky najaktívnejším členom federácie. Povrch Kalifornie tvorí pohorie Sierra Nevada (najvyšší vrch Mount Whitney - 4417m), púšte ale aj úrodna pôda v centrálnej časti. V pohorí Sierra Nevada sa nachádza slávny Yosemitský národný park, ktorý ročne navštívi cez 3,5 milióna turistov. Kalifornia je tiež známa častými zemetraseniami.

  • Nevada leží v západnej časti USA, kde susedí so štátmi Oregon, Idaho (na severe), Kaliforniou (na západe), Arizonou (na juhovýchode) a Utahom (na východe). Názov štátu Nevada pochádza zo španielského slova "nevada" - čo znamená "zasnežená". Hranicu s Arizonou tvorí rieka Colorado. V štáte žije približne 2 700 000 obyvateľov, pričom najviac ich žije v meste Las Vegas (593 922) a Reno (180 480), ktoré sú známymi mestami hazardu. Nevada je najsuchším štátom USA, denné letné teploty môžu vystúpiť až k 52°C, zimné nočné teploty zas môžu klesnút až k −46 °C. Povrch Nevady tvoria prevažne púšťe. Známou je najmä Black Rock Desert, ktorá ma rozlohu 2,600 km² a kúsok od nej sa nachádza gejzír Fly.

  • Andorra sa rozkladá medzi Španielskom a Francúzskom na východnom predpolí Pyrenejí. Ide o veľmi hornatú krajinu s najvyšším bodom, horou Coma Pedrosa 2 946 m.n.m. a s najnižším bodom – Riu Runer 840 m.n.m. Územím preteká rieka Valíra, ktorá má veľký význam najmä z hľadiska hydroenergetického využitia. Najvyšším bodom krajiny je Coma Pedrosa s nadmorskou výškou 2 946 m. Andorra leží v miernom pásme s teplým letným obdobím a studenou zimou, možné sú aj celoročné zrážky. Podnebie ovplyvňuje najmä pohorie, v ktorom sa krajina nachádza. Zimy sú tu chladné, s častými snehovými zrážkami, zato letá sú pomerne horúce.

  • Belgicko sa rozprestiera v severozápadnej Európe. Na juhu hraničí s Francúzskom, na východe s Luxemburskom a Nemeckom, na severe s Holandskom. Západné hranice Belgicka obmýva Severné more. Hlavným a súčasne najväčším mestom krajiny je Brusel. Najvyšší vrch Botrange má nadmorskú výšku 694 metrov. Prímorská poloha krajiny ovplyvňuje podnebie v Belgicku, preto miestni obyvatelia nepoznajú studené zimy ani horúce letá. Priemerná teplota v zime sa pohybuje okolo 2°C a v lete okolo 17,5°C. Najvhodnejšie obdobie na návštevu je v rozmedzí jarných až jesenných mesiacov.

  • Bhután je malou hornatou krajinou ležiacou v Ázii, severne od Indie v Himalájach. Takmer 50% rozlohy leží v nadmorskej výške nad 3000 m n. m. Na severe hraniči s Čínou, z ostatných svetových strán susedí s Indiou. Hlavným a najväčším mestom tejto krajiy je Thimpu, lokalizované v západnej časti. Najvzšším vrchom je Kulagangri týčiaci sa do výšky 7 554 m. Je tu chladné a suché vysokohorské podnebie, južná časť je teplejšia so subtropickým podnebím vlhkého monzúnového typu. Obdobie dažďov trvá od apríla, či mája do septembra až októbra, preto odporúčame plánovať dovolenku v Bhutáne tesne pred a po tomto období.

  • Chile, štátnym zriadením republika, (oficiálny názov Repúplica de Chile) sa rozprestiera v juhozápadnej časti Južnej Ameriky, na pobreží Tichého oceánu. Krajina sa tiahne od najsuchších miest na Zemi na severe až po masívne ľadovcové polia na juhu. Severnú hranicu zieľa s Peru, východnú s Bolíviou a Argengentína. Celú západnú hranicu tvorí pobrežie Tichého oceánu. Hlavným a súčasne najväčším mestom krajiny je Santiago (Santiago de Chile). Najvyšším vrchom je Ojos del Salado, týčiaci sa do výšky 6 893 m nad morom, nachádzajúci sa na hranici s Argentínou. Na severe je podnebie horúce a suché ja juhu veľmi chladné.

  • Chorvátsko sa rozprestiera v juhovýchodnej Európe, presnejšie v severnej a západnej časti Balkánskeho polostrova. Patrí mu najväčšia časť dalmátskeho pobrežia Jadranského mora a dovedna približne 600 ostrovov. Chorvátskom sa tiahne pohorie Dináre, ktoré tvorí prirodzenú hranicu medzi Dalmáciou a balkánskym vnútrozemím. Na severovýchode krajiny sa zvažuje do rozsiahlej úrodnej nížiny medzi riekami Sáva a Dráva. Chorvátske vnútrozemie vypĺňa krasová plošina s rozsiahlym jaskynným systémom, kaňomni a jazerami - najznámejšie sú Plitvické jazerá. Podnebie je na západe Chorvátska stredomorské a na východe mierne teplé.

  • Čierna Hora je republika v juhovýchodnej Európe s rozlohou 13 812 km², čítajúca asi 670 000 obyvateľov. Je to jeden z najmladších štátov na svete, vznikla len 1. júna 2006 odtrhnutím od Srbska.

  • Fidži (fidžijsky: Matanit ko Viti) je v Oceánii osamote ležiace súostrovie, ktoré tvorí 322 ostrovov. Najväčšími ostrovmi sú Viti Levu, kde sa nachádza aj hlavné mesto Suva a Vanua Levu. Najbližšími ostrovmi sú Samoa, Vanuatu a Tonga. Ostrovy sú vulkanického pôvodu, sú hornaté a asi 45 % plochy ostrovov je zalesnených. Najvyšším vrchom je vyhasnutá sopka Tomanivi, vysoká 1323 m.n.m. Fidži leží v oblasti tropického vlhkého podnebia. Najteplejším mesiacom je január, najchladnejšími júl. Cyklóny ohrozujú ostrovy najmä v období september až apríl, kedy častejšie a výdatnejšie prší.

  • Holandsko sa rozprestiera v západnej Európe, medzi 3°-7° východnej dĺžky a 50°-54° severnej šírky. Zo severozápadnej strany ho obmýva Severné more, na juhu susedí s Belgickom, na východe s Nemeckom. Súčasťou Holandska sú tiež ostrovy Aruba a Holandské Antily, nezávislé územia ležiace v Karibiku. Povrch Holandska tvorí hlavne nížina a rovina, najvyšším vrchom je Vaalserberg (322,7 m). Podnebie je tu oceánske s množstvom zrážok. Priemerná teplota v januári je okolo 2,3°C a priemerná júlová teplota je približne 16,5 °C. Hlavným mestom je Amsterdam, hoci v Haagu sídli holandský parlament, vláda i monarcha.

  • Japonsko je ostrovný štát, ktorý sa skladá zo 4 hlavných ostrovov Honšú, Hokkaido, Šikoku a Kjúšú a niekoľkých tisíc malých ostrovčekov. Rozprestiera sa neďaleko východnej hranice ázijského kontinentu vo vodách Tichého oceánu. Väčšina ostrovov je vulkanického pôvodu a najvyššou horou je sopka Fuji (Fudžisan) týčiaca sa do výšky 3 776 m. Hlavným a súčasne najväčším mestom krajiny je Tokio, kde žije vyše 30 miliónov obyvateľov a patrí k najväčším svetovým metropolám. Podnebie v Japonsku je monzúnové, na severe mierne, na juhu subtropické. Morský prúd na severe je huritský, na juhu japonský. Ročný úhrn zrážok je 1000 – 2500 mm.

  • Macedónsko, bývalá zväzová republika Juhoslávie, získalo samostatnosť v roku 1991. Slovania obývajúci toto územie, uzákonili v druhej polovici 19. storočia svoj spisovný jazyk a začali sa nazývať Macedóncami. Macedónsko je najjužnejšie položená krajina zo štátov bývalej Juhoslávie. Na západe hraničí s Albánskom, na severe s Kosovom a Srbskom, na východe s Bulharskom a na juhu s Gréckom. Hlavným a najväčším mestom je Skopje. Krajinu pokrývajú nížiny i pohoria, ktoré často postihujú zemetrasenia. Podnebie je tu mierne. Zimy sú bohaté na snehové zrážky, letá sú naopak veľmi horúce s teplotami okolo 35 °C.

  • Marshallove ostrovy patria k jedným z unikátnych miest na svete, ktoré dozaista stoja za návštevu. Marshallove ostrovy sú tvorené 29 koralovými ostrovmi a 5 samostatnými ostrovmi, nachádzajúcimi sa na pol ceste medzi Havajskými ostrovmi a Austráliou. Ich brehy obmývajú vody Tichého oceánu, ktorý je najrozsiahlejším oceánom na svete. Marshallove ostrovy sú štátnym zriedením republika, nezávislý štát, avšak pridružený k Spojeným štátom americkým. Hlavným mestom je Majuro.

  • Peru leží na západnom pobreží južnej Ameriky. Na severe susedí s Ekvádorom a Kolumbiou, na výhode s Brazílou, na juhu s Čile a na juhovýchode s Bolíviou. Jeho západné brehy obmýa Tichý oceán. Peru je tretí najväčší štát juhoamerického kontinentu a 20. najväčšou krajinou sveta. Povrch krajiny tvorí prevažne Amazonská nížina (62%), na západe sa nachádza púšť Sechura a samozréjme nachádza sa tu aj pohorie - Andy. Najvyššou hoou je Huascarán (6768 m n. m.). Na hranici s Bolíviou leží v nadmorskej výške 3812 m najväčšie vysokohorské jazero v Južnej Amerike - Titicaca (po španielsky Lago Titicaca).

  • Portoriko je ostrovným štátom v Karibskom mori. Pozostáva z viacerých ostrovov, z ktorých najväčší je ostrov Portoriko, no k územiu štátu patrí i viacero menších ostrovov ako napríklad známy ostrov Mona, Vieques či Culebra. Najbližšími taktiež ostrovnými susednými štátmi sú z východu Dominikánska republika a na západe Americké panenské ostrovy. Krajina, kde sa miešajú vplyvy pohodovej, španielsky hovoriacej Latinskej Ameriky a dynamickej, modernej, anglicky hovoriacej, Severoamerickej kultúry. Hlavným mestom Portorika je San Juan, ktoré má približne 434 000 obyvateľov.

  • Šalamúnove ostrovy (Solomon Islands) sa nachádzajú východne od Papuy-Novej Guinei a tvorí ho približne jeden tisíc ostrovov a ostrovčekov tvoriacich rovnomerné súostrovie o rozlohe asi 28 400 km². Najväčšími z ostrovov sú: Choiseul, Shortland Islands, New Georgia Islands, Santa Isabel, Nggela, Malaita, Sikaian a iné. Ich brehy obmýva najväčší oceán na svete, Tichý oceán. Hlavným mestom súostrovia je Honiara, nachádzajúca sa na ostrove Guadalcanal.Nachádza sa tu niekoľko aktívnych vulkánov, napr. Tinakula a Kavachi. Podnebie je tropické počas celého roka a od novembra do apríla trvá obdobie dažďov.

  • Miništátik San Maríno leží v južnej Európe, v Taliansku na 12° východnej dĺžky a 44° severnej šírky. Je to tretí najmenší štát v Európe a je piatym najmenším samosprávnym štátom na svete. Rozprestiera sa na juhovýchodných svahoch Apenín medzi talianskými regiónmi Marche a Emilia-Romagna. Povrch štátu je hornatý, najvyšším vrchom je Monte Titano (755 metrov). Klíma je tu stredomorská, s teplými letami a miernymi zimami. Hlavné mesto, ležiace v západnej časti krajiny, má rovnomenný názov - San Maríno - je to historické mesto s množstvom múzeí, zámkami a výhľadmi na Toskánsko.

  • Švédsko (švédsky: Konungariket Sverige) je štátnym zriadením parlamentná monarchia. Rozprestiera sa v severnej Európe na Škandinávskom polostrove. S rozlohou 450 295 km² je 5-tym najväčším štátom v Európe (54.miesto na svete). Napriek severnej polohe Švédska tu vo všeobecnosti prevláda mierne podnebie, aj vďaka Golfskému prúdu. Na severe však už je subarktické podnebie. Najvyšším vrchom vo Švédsku je Kebnekaise(2 104 m), ležiaci v Škandinávskych vrchoch. Hustota zaľudnenia je najvyššia v hlavnom meste Štokholm (257 obyv.na km²), v severných oblastiach Švédska je to len okolo 10 obyv. na km².

  • Taliansko, štátnym zriadením republika (tal. Repubblica italiana), rozprestiera sa v južnej Európe na Apeninskom polostrove) o rozlohe 301 270 km² a žije tu 57 187 000 obyvateľov. Geografická poloha: Južná Európa, 43°58´SŠ, 11°14´VD. Povrch Talianska je prevažne hornatý, na severe sa týčia Alpy, ktoré prechádzajú južnejšie do Pádskej nížiny. Hlavným mestom je Rím (Roma). Taliansko je celoročnou turistickou destináciou s celoročne príjemným podnebím.

  • Turecko (oficiálnym názvom Türkiye Cumhuriyeti, slovensky Turecká republika) je demokratickou krajinou ležiacou v Malej Ázii a z menšej časti v juhovýchodnej Európe. Turecko hraničí na severovýchode s Gruzínskom, na východe s Arménskom, Azerbajdžanom (exklávy Nachičevan) a Iránom, na juhovýchode s Irakom a Sýriou. Z juhu obmýva brehy Turecka Stredozemné more, zo západu Egejské more. Na západnom okraji európskej časti Turecka prebieha hranica s Gréckom a Bulharskom. Severné brehy Turecka obmýva Čierne more. Hlavným mestom krajiny je Ankara, avšak najväčším mestom je Istanbul.

  • Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska (alebo skrátene Veľká Británia) leží v západnej Európe na Britských ostrovoch. Obmýva ho Atlantický oceán, Severné more, Keltské more a Írske more. Od kontinentálnej Európy ho oddeľuje Lamanšský prieliv, naopak spojuje ho Eurotunel. Ten zabezpečuje priame železničné spojenie medzi Londýnom a pevninskou Európou. Spojené kráľovstvo sa delí na Anglicko, Škótsko, Severné Írsko a Wales. Povrch krajiny je prevažne tvorený nížinami, väčšie pohoria sa nachádzajú najmä v Škótsku. Najvyššou horou Spojeného kráľovstva je Ben Nevis (1 344 m n. m.).