Krajina, ktorá sa na prvý pohľad zdá byť všednou. Azda si spomenieme na Drakulu alebo deltu Dunaja, ktorý tu ústi do Čierneho mora. Rumunsko vás však prekvapí mnohými zaujímavosťami a dozaista tu nájdete nejeden dôvod prečo ho navštíviť.

Rieka Dunaj vyvierajúca v nemeckom Čiernom lese ústi do Čierneho mora práve v Rumunsku. Celková dĺžka rieky predstavuje 2 860 km. V Rumunsku vytvára druhú najväčšiu riečnu deltu a celkovo najzachovalejšiu v Európe. Delta Dunaja (celkovo 4 152 km²) sa rozprestiera na území Rumunska (väčšia časť, 3 446 km²) pri meste Tulcea a na území Ukrajiny, konkrétne v Odeskej oblasti.

Rumunsko je významné aj na poli vedy a medicíny. Vynálezcom inzulínu je Nicolae Paulescu, ktorý ho pôvodne nazýval pancreine (pancreín). Hoci Nobelovú cenu za štúdium inzulínu dostali v roku 1923 dvaja kanadskí vedci, Paulescuova pionierska práca a zásluhy na poli diabetickej medicíny boli riadne uznané a akreditované.

Socha posledného dáckeho kráľa Decebala (Decebalus, rum. Decebal), vysekaná do skaly na brehu rieky Dunaj, je so svojimi 41 metrami najvyššou skalnou sochou v Európe.

Čierny kostol v Brašove má najväčší organ v Európe s dovedna až 4 000 píšťalami. Na tomto kostole zvoní aj najväčší zvon v Runumsku vážiaci neuveriteľných 6,3 ton. Mesto Brašov je aj domovom najväčšieho gotického kostola popri Viedni a Istanbule.

Rumunsko je deviatym najväčším producentom vína na svete.

Mestská hromadná doprava v hlavnom meste Rumunska - Bukurešti, je štvrtá najväčšia v Európe.

Hrad Peleš bol prvým európskym hradom s úplným osvetlením elektrickým prúdom. Elektrina bola vyrobená vo vlastnom hradnom závode. Zaujímavosťou je aj systému ústredného vykurovania hradu, sprevádzkovaný v roku 1888 s funkčnosťou do dnešných dní. Po hrade Bran je druhým najnavštevovanejším múzeom v Rumunsku.

S elektrickou energiou súvisí aj ďalšie prvenstvo Rumunska. Mesto Temešvár (Timisoara) sa v roku 1889 stalo prvým mestom v Európe s elektrickým pouličným osvetlením. Temešvár si drží prvenstvo aj v zavedení električiek na konský pohon v roku 1869.

Druhý najväčší podzemný ľadovec sa nachádza práve v Rumunsku pod pohorím Bihor. Nazýva sa Scarisoara, jeho objem je 75 000 m³ a jeho vek sa odhaduje na viac ako 3 500 rokov.

K Rumunsku už neodmysliteľne patrí typický upír, gróf Drakula (alebo Dracula) ako ho stvoril spisovateľ Bram Stoker. Nechal sa inšpirovať rumunským princom menom Vlad Tepeš, známym krutovládcom, ktorý svojich (živých) nepriateľov narážal alebo napichoval na drevené koly, ktoré dal následne postaviť pozdĺž ciest. Prezývku Tepeš získal až na základe svojej "zábavky" a v preklade znamená Narážač alebo Nabodávač. Prezývku Dracul (Drak) alebo Drakula zdedil po svojom rovnako sadistickom a krutom otcovi. Historici sa domnievajú, že jeho krutosť by mohla mať korene v jeho detstve, kedy vyrastal v nemilosrdnom osmanskom zajatí. Vlad III. Tepeš - Drakula žil v rokoch 1431 - 1476.

Najznámejšími literárnymi dielami inšpirovanými Rumunskom sú Tajomný hrad v Karpatoch od Julesa Verna a Dracula od Brama Stokera. Dielo Julesa Verna bolo predlohou aj pre režiséra Ondřeja Lipského, ktorý v roku 1981 natočil film obľúbený československý film s podobným názvom, Tajomstvo hradu v Karpatoch, v hlavnej úlohe s fantastickým Michalom Dočolomanským, Vlastimilom Bordským a Milošom Kopeckým.

Úspešný americký film z roku 2003, Návrat do Cold Mountain (originálny názov Cold Mountain), kde hlavné postavy stvárnili Jude Law, Nicole Kidman a Renée Zellweger bol nakrúcaný v Rumunsku. Film režiséra Anthonyho Minghellu získal 7 nominácií na Osara, z ktorých zlatú sošku premenil v jednej z kategórii, a to najlepšia herečka vo vedľajšej úlohe. Cenu si prevzala obľúbená blondínka Renée Zellweger.

V Rumunsku bol nafilmovaný aj americký mini seriál Hatfields & McCoys v hlavnej úlohe s Kevinom Costnerom a Billom Paxtnom.

Prvým hercom, ktorý stvárnil postavu opičieho muža Tarzana bol rumunský rodák Johnny Weissmüller (rod. János Weissmüller). Narodil sa 2. júna 1904 vo Freidorfe neďaleko Temešváru (bývalé Rakúsko-Uhorsko, dnes územie Rumunska). Johnny sa okrem role Tarzana z 30. a 40. rokov preslávil aj plaveckými rekordmi a patril k najrýchlejším plavcom 20. rokov 20. storočia.