Macedónsko, bývalá zväzová republika Juhoslávie, získalo samostatnosť v roku 1991. Slovania obývajúci toto územie, uzákonili v druhej polovici 19. storočia svoj spisovný jazyk a začali sa nazývať Macedóncami. Macedónsko je najjužnejšie položená krajina zo štátov bývalej Juhoslávie. Na západe hraničí s Albánskom, na severe s Kosovom a Srbskom, na východe s Bulharskom a na juhu s Gréckom. Hlavným a najväčším mestom je Skopje. Krajinu pokrývajú nížiny i pohoria, ktoré často postihujú zemetrasenia. Podnebie je tu mierne. Zimy sú bohaté na snehové zrážky, letá sú naopak veľmi horúce s teplotami okolo 35 °C.
Viac ako tretinu územia tvoria lesy. V Macedónsku sa spracuvajú chemické a strojárske výrobky a vyrábajú potraviny. Hlavným turistickým lákadlom je mesto Ochrid s rovnomenným jazerom. Medzi najznámejšie parky Macedónska patrí aj park pri Prespanskom jazere. Hlavným mestom je Skopje cez ktoré preteká rieka Vardar. Ďalšie známe mestá sú Strumica, Prilep alebo Tetovo.
Povrchu územia kraľujú pohoria, roviny sú len v údoliach riek (Vardar) a do krasových pohorí zahĺbené kotliny ( Tetovo polje, Bitola polje). Rieka Vardar tvorí os štátu, rozdeľuje ho na východnú a západnú časť.
Hospodárstvo je pomerne zaostalé. Vyťažené rudy farebných kovov spracúvajú huty s malou kapacitou. Má skromnú strojárenskú výrobu. V členitých pohoriach sa pasú ovce a kozy. V údoliach a kotlinách sa pomocou zavlažovania pestuje pšenica, bavlna, ryža, tabak a hrozno. Priemysel v prvom rade spracováva poľnohospodárske produkty (potravinársky, textilný a tabakový). Úradným jazykom je macedónčina. Okrem macedónčiny sa tu ľudia rozprávajú aj po albánsky, turecky a srbsky. Macedónsko nemá prístup k moru, ale na jeho území sa nachádza veľa jazier. V krajine sú dve medzinárodné letiská. V 2.storočí pred n.l. antické Macedónsko dobyli Rimania, neskôr tu vládli Byzantíci, Bulhari, Gréci a Srbi. Grécko spochybňuje právo tohto štátu na názov Macedónsko, pretože sa takto nazývalo aj staroveké kráľovstvo na sever od Grécka (Macedónska ríša). Pred osamostatnením bolo Macedónsko najmenej rozvinutou juhoslovanskou republikou. Rozpad bývalej Juhoslávie viedol k zastaveniu dotácií a výhod z voľného obchodu medzi bývalými federatívnymi republikami. Absencia infraštruktúry, sankcie OSN uvalené na Juhosláviu, najdôležitejšieho obchodného partnera a embargo zo strany Grécka viedli k ešte väčšiemu pribrzdeniu ekonomiky do roku 1996. Uskutočnenie trhových reforiem viedlo k následnému rastu HDP do roku 2000. Sľubné ekonomické výhliadky však boli zastreté ozbrojeným povstaním Albáncov, ktoré viedlo k zvýšeniu výdavkov na bezpečnosť, zníženiu zahraničnej výmeny tovarov a neistote investorov.
Základné údaje
Oficiálny názov krajiny: Macedónsko – Macedonia - Makedonija
Hlavné mesto: Skopje
Rozloha: 25 713 km²
Počet obyvateľov: 2 082 370 (2012)
Hustota zaľudnenia: 81 obyv./km²
Mena: macedónsky denár (MKD)
Časové pásmo: SEČ